Môj životný príbeh, s ktorým sa chcem s vami podeliť je trochu smutný a trochu veselý. Na začiatok chcem napísať, že som šťastne vydatá a mám dcérku Emíliu. To, že je Milka vymodlené dieťa, sa dozviete z nasledujúcich riadkov. A že mi k tomu dopomohla aj hormonálna antikoncepcia chcem spomenúť hneď na začiatku.

S Dávidom sme sa zoznámili ešte na vysokej škole. Mali sme zopár prestávok v rámci nášho spoločného fungovania, ale boli sme spolu šesť rokov, keď sme sa rozhodli usporiadať svadbu. Po veľkej sláve sme si s mojím manželom chceli založiť rodinku. Po pol roku som otehotnela. Bola som tá najšťastnejšia žena na svete. Veľmi som po bábätku túžila. Aké bolo moje rozčarovanie, keď som s úsmevom od ucha k uchu docupitala k lekárovi, aby mi vypísal tehotenskú knižku a on mi namiesto toho s ľadovým hlasom povedal: „Na Vašom mieste by som sa ešte netešil.“ Nepozdával sa mu ultrazvuk a ako sa skoro ukázalo, dieťatko nebolo uhniezdené v maternici, takže som po pár dňoch samovoľne potratila. Neviete si predstaviť tie dni na gynekológii v nemocnici. Vyplakala som potoky sĺz a smútila som za našim nenarodeným dieťatkom.

Lekár ma upokojoval, že sa to stáva, že som mladá a že ešte budem mať veľa detí. O dva mesiace som bola opäť tehotná. Teraz už s malou dušičkou som išla do ambulancie a triasla som sa na celom tele, čo sa z ultrazvuku zistí. Nebudete tomu veriť, ale opäť mimomaternicové tehotenstvo. Myslela som, že zomriem. Aj teraz mi zviera srdce, keď si na to len pomyslím... A tak som celý proces absolvovala znova. Veľkou oporou mi bol môj manžel, bez neho by som to nezvládla. Všetko, čo sa dalo, so mnou absolvoval. Lekár navrhol prestávku medzi druhým potratom a ďalším tehotenstvom a keďže som mala aj nejaké problémy s cyklom, navrhol mi hormonálnu antikoncepciu. Cyklus sa mi upravil, prestali bolesti pri menštruácii a po dvanástich mesiacoch som ju vysadila s vierou, že tento krát sa to musí podariť. Zdravo som jedla, cvičila som jogu na podporu ženských orgánov a ešte neviem aké procedúry, len aby všetko dobre dopadlo.

Po troch mesiacoch od vysadenia HAK som otehotnela. Prišli sme spoločne s manželom na prvý ultrazvuk a modlili sme sa. Zdalo sa, že je všetko v poriadku, ale po všetkom, čo som prežila, som sa aj bála tešiť. Keď som bola v treťom mesiaci, lekár sa ma opýtal: „No? Kde je ten Váš úsmev mamička? Vyzerá to výborne!“ Bola som neopísateľne šťastná. Pôrod už prebehol v poriadku a z malej Milky sa tešíme každý deň. Neviem, či mi k zdravému tehotenstvu pomohla joga alebo HAK alebo bylinky, ktoré som užívala. Viem len, že som šťastná a vďačná za ten malý-veľký poklad, ktorý mi behá po byte. Držím všetkým dievčatám palce, nech sú šťastné minimálne ako ja :)