Dnes majú páry takmer nepreberné množstvo možností, ako sa chrániť pred nechceným otehotnením. Nebolo to tak vždy. Zaujímavé, niekedy až úsmevné metódy z minulosti boli však súčasťou histórie vývoja súčasných antikoncepčných metód – hormonálnej, bariérovej, mechanickej či chemickej. A čo nás čaká v tejto oblasti v budúcnosti? Vyvinie sa konečne nejaká hormonálna antikoncepcia aj pre mužov?
V minulosti vládli najmä povery a mýty
Už od nepamäti sa ľudia snažili užívať si sex bez následkov otehotnenia. V minulosti mali na to naozaj „zvláštne“ metódy, ktoré sú možno v dnešnej dobe až úsmevné. Už grécky filozof Soranos v druhom storočí pred n. l. odporúčal ženám vkladať si do pošvy pastu z kôry granátového jablka alebo sušené figy s olejom, ktoré mali vytvoriť pre spermie nepriaznivé kyslé prostredie. Ďalšie povery a mýty nasledovali rýchlom slede. Jednalo sa najmä o antikoncepciu pre ženy, ktorú si mali aplikovať do pošvy: kapusta, zvierací ušný maz, vápenné mlieko a podobne.
Muži v starom Egypte používali dekoratívne puzdrá na penis, ktoré však slúžili skôr na ochranu pred chorobami a hmyzom. Taliansky lekár Gabrielo Fallopia odporučil ako ochranu pred sexuálne prenosnými chorobami navlhčené plátenné puzdro. Čiže vznik prvého prezervatívu datujeme do roku 1564. Až do polovice 18. storočia sa prezervatívy vyrábali zo zvieracích čriev. V roku 1840 sa objavili prvé gumové prezervatívy.
Perorálne kontraceptíva sú známe viac než 2000 rokov. Rôzne kultúry mali svoje vlastné recepty. Starovekí Židia mali metódu zjesť „pohár korienkov“. Staroveký čínsky text „Tisíc zlatých predpisov“ odporúča otravnú zmes oleja, ortuti s pridaním semien „jujube“ a indický text z 12. storočia „PANCASAYAKA“ zase odporúča plody a kvety zo stromu „SALAMI“ zmiešané s roztopeným maslom, čím sa maternica stane neplodnou.
Antikoncepcia dnes
Súčasnú antikoncepciu poznáme pre mužov a pre ženy. Metódy antikoncepcie sú rôzne – prirodzené, bariérové, hormonálne, chemické či mechanické. Medzi prirodzené metódy antikoncepcie zaraďujeme prerušovanú súlož, počítanie plodných a neplodných dní, meranie bazálnej teploty či meranie hustoty hlienu v krčku maternice. Prirodzené metódy sú veľmi nespoľahlivé a sú závislé od mnohých faktorov (skúsenosti mileneckého páru, dokonalé poznanie fungovania konkrétneho ženského organizmu, ktoré môže ovplyvňovať stres a podobne). Spoľahlivosť chemickej antikoncepcie (spermicidné čapíky, krémy a peny) ovplyvňuje najmä dodržiavanie presných pokynov výrobcu pred a po styku. Bariérové metódy antikoncepcie (pošvový pesar, vaginálna diafragma, kondóm) sa využívajú najmä na ochranu pred pohlavnými chorobami. Ich spoľahlivosť je vyššia (Pearlov index 2-15) a ich používanie si vyžaduje správnosť nasadenia. Mechanické metódy zastupuje nehormonálne vnútromaternicové teliesko, pre ktoré je dôležité: správnosť nasadenia lekárom a prijatie cudzieho telesa ženským organizmom. Avšak ani tak žena nie je chránená pred mimomaternicovým tehotenstvom. Hormonálna antikoncepcia sa považuje za najspoľahlivejšiu formu antikoncepcie ak nerátame sterilizáciu. Spoľahlivosť tejto metódy ovplyvňuje pravidelnosť užívania tabletiek či pravidelnej výmeny náplastí a podobne. Vzhľadom k tomu, že zabraňuje ovulácii, chráni aj pred vznikom mimomaternicovej gravidity a má aj mnohé iné priaznivé účinky na zdravotný stav ženy.
A čo budúcnosť?
V oblasti antikoncepcie prebieha do dnešných dní mnoho výskumov. Cieľom je vyvinúť antikoncepciu, ktorá bude vyhovovať masám obyvateľstva. Pracuje sa napríklad na zábrane prieniku spermií k vajíčku, ako urobiť zo spermií „nezrelé“, čiže neschopné oplodniť vajíčko alebo ako spermie znehybniť. Nové objavy tiež smerujú k identifikácii génov (regulujúcich špecifické reprodukčné úlohy) a ich proteínov (enzýmov, proteínov, receptorov a kofaktorov). Vedci tiež hľadajú špeciálne cieľové receptory spermií a vajíčok a snažia sa ich ovplyvniť malými molekulami tak, aby nevznikol nový život, no a v neposlednom rade ďalšie nehormonálne metódy antikoncepcie.
