Mám to šťastie, že je teraz mojím manželom a máme spolu tri krásne deti. Pri tejto príhode mi však nebolo všetko jedno. Je možné aj to, že práve tento spoločný zážitok nás ešte viac zblížil. Teraz by som však už postupovala inak…

Začali sme spolu chodiť mladí. Ja som mala 17 a on 18 rokov. Prvých pár mesiacov sme sa len držali za ruky, trávili spolu čas a dali si pusu na dobrú noc. Bolo to také nevinné a milé. O sexe sme sa ani nebavili. Bol to proste môj veľký kamarát, ktorý sa mi páčil a mala som ho naozaj rada. Neskôr sa začali najmä u Richarda prebúdzať hormóny, ale aby som bol úprimná, so mnou to už lomcovalo tiež. Všetkého sme sa veľmi báli. Nebolo koho sa opýtať, kamošky ešte nemali ani frajerov. S rodičmi som nemala taký vzťah, teda maminy som sa bála čokoľvek opýtať na túto tému. Jediný, s kým som sa o tom rozprávala bol Rišo, ale aj to mi bolo také blbé.

Keď už sme sa po určitých pokusoch obchytkávania a hladkania rozhodli, že to vyskúšame naostro, veľmi ma to bolelo. Zakričala som od bolesti, Rišo hneď prestal. V ten večer sme to naostro skúšali ešte dvakrát, ale nepodarilo sa mu úplne do mňa vniknúť… vyvrcholenie však dosiahol. No a čo čert nechcel, menštruácia mi meškala… Keď to už bolo 14 dní, strach v mojom srdci naberal gigantické rozmery. Bavili sme sa o tom s Rišom, bol zlatý, povedal, že si ma hneď zoberie za ženu (mala som 18 rokov, vtipálek ), ale vtedy som cítila, že to rozhodnutie je na mne. Pýtate sa aké? Áno presne to. Ak som tehotná, pôjdem na potrat? Nechám si to? Ostanem s Rišom? Ako uživím dieťa? Takéto a podobné otázky mi vírili v hlave dookola a môj život sa od toho bezstarostného za pár dní zmenil o 180 stupňov. Riešila som naozaj VÁŽNE veci, nie aký odtieň rúžu si dám na rande.

Asi najlepšie, čo sa vtedy mohlo stať bolo, že prišla moja staršia sesternica zo zahraničia. Veľmi mi vtedy pomohla. Išli sme za gynekológom, ktorý potvrdil, že som ešte stále panna a tehotná nie som. Veľmi mi vtedy odľahlo. Ku gynekológovi som potom išla ešte raz aj s Rišom a opýtali sme sa ho na všetko, čo nás zaujímalo. A už som sa, nebudete mi veriť, vôbec nehanbila! Spýtala som sa na VŠETKY antikoncepčné metódy, aké vtedy existovali. Vybrala som si hormonálnu antikoncepciu, keďže pri nej som mala pocit, že všetko budem mať pod kontrolou ja sama . A brala som ju až kým sme nechceli deti. Všetkým chcem odkázať, že neexistujú hlúpe otázky, existujú iba hlúpe odpovede.